A week ago, you became part of the statistics called "The number of suicides of children and young adults in Slovakia". Girls aged between 0-19 years have always been the smallest part since 2011, and it happened anyway. And now I am reading your most favorite author and I can’t understand anything. You and those poems. And you aren't here in order to explain it to me, so I'm just reading and losing myself in a text that I still have maybe a chance to understand, unlike you.
I miss you, sweet dreams.
If you are interested how it looks in my mother language:
Už je to chvíľa čo si sa stala súčasťou štatistiky s názvom “Počet samovrážd detí a mladých na Slovensku”. Dievčatá ktorých vek bol medzi 0-19 rokov mali od roku 2011 vždy najmenšie číslo a aj napriek tomu sa to stalo. A ja teraz čítam tvojho asi najobľúbenejšieho autora a ničomu nechápem. Tebe, ani tým básniam. A ty tu nie si, aby si mi to vysvetlila a tak *** čítam a strácam sa v texte, ktorému mám ešte hádam šancu, na rozdiel od teba, porozumieť.
Chýbaš mi, spi sladko.
