Hello Poetry
Submit your work and get some sparkles! Create free account
"pou" poems
Mwen te fèt nan mond sa, Mond lan nan peche ak dezespwa, Tankou lòt moun... Mwen te mache yon chemen nan pèsyade. Mwen te fèt nan mond sa, Yon mond nan peche san lafwa, Tankou lòt moun... Mwen sote nan lanmè a nan trayizon segondè. Men avèk favè Bondye, Mèsi pou Bondye pitye, Mwen gen yon nouvo lavi Epi mwen vle pataje levanjil la. Mwen te fèt nan mond sa, Mond lan nan peche san paswa, Tankou lòt moun... Mwen te monte ti mòn lan nan tout dèt. Mwen te fèt nan mond sa, Yon mond nan peche ak tout jwa Tankou lòt moun... Mwen te kouche nan kabann lan avèk laperèz. Men avèk favè Bondye, Mèsi pou Bondye pitye, Mwen gen yon nouvo lavi Epi mwen vle pataje levanjil la. Mwen konnen kounye a sa... Gen jijman, Gen kòmandman Gen volonte Bondye, Epi gen favè Bondye. Pa gen okenn kriye ankò, Pa gen okenn lensomni ankò, Gen Bondye pitye sèlman Se yon privilèj pou gen favè vrèman. Favè Bondye.
0
Dec 24, 2017
Dec 24, 2017 at 3:23 AM UTC
Favè Bondye
"Mystery Cult of Two" by Medusa  (in translation) <this is Modern Greek, transliterated so that I can study, but it is my own original poem> oi archaíoi pólemoi ypoféroun apó ti moíra mas *** den eípa kalá, *** den eípa alítheia O, i agápi mou, poú échei páei i alítheia? ópos ti mními kai ti dikaiosýni pou chánetai sta óneira den oneirevómoun pléon apó ména gnostó vathiá se sas móno eseís, epithymóntas kai oi dýo mazí mas gia álli mia forá oi archaíoi pólemoi ypoféroun mia moíra san erastés to parelthón den tha gínei *** na eínai arketá gností mia mystiriódi latreía tou chrónou makriá, mia latreía mystiríou dýo, móno dýo agápi: mia latreía mystiríou tou eaftoú mou
0
Nov 29, 2018
Nov 29, 2018 at 8:18 PM UTC
Μυστηριώδης λατρεία της Δύο
M se premye mo ki sòt nan bouch tout bebe M se premye mo nan alfabet, nan lang ti bebe Se pa lèt a, ki sòti an premye nan bouch yon ti bebe Kap di m, ma, manman, mom, mummy, mother, mama Mère, kom nan manmi, madre,  mae, ma mère, mamma M se 13 zièm lèt nan alfabèt laten Se la ke lang romans yo komanse Kòm franse, panyòl, italyen, pòtugè M se yon lèt enpòtan pour la santé, la paix La vie, le bonheur, les fleurs et le sapin Nou kontan pou nou fete tout manman Mèsi a tout fanm, manman se la pè e la jwa. Copyright © 25 Me 2024, Hébert Logerie, Tout dwa rezève Hébert Logerie se otè plizyè koleksyon powèm.
0
Nov 30, 2024
Nov 30, 2024 at 9:40 PM UTC
Lèt M Se Premye Mo Ki Sòt Nan Bouch Ti Bebe
Sew doudou pyé piman an mwen. Sew doudou mèt kann a piman zwazo Sew ki ka fè bonda manjak Konsidiré I miel Sew doudou piman miz an mwen Sew ki ka soulajé ko mwen Sew ki ka fè mwen lévé Sew ki ka fè mwen soukwé soukwé adanw Kolé séré Sew ki ka fè mwen briyé kon letwal a lorian O pipirit chantan Man enmé bektew telman Si ou té sav ki jan man enmé bektew Man enmé bektew kon foufou Man enmé voré asiw kon rakoun agoulou granfal Piman miz an mwen Pyé piman miz an mwen Pyé la sa ka toujou *** Piman aw ni mowdan kon pins a krab Ban mwen on bon moso piman aw Pou nou mangé kon granmoun kalalu an nou doudou. Piman aw woz woz woz doudou Piman aw wouj wouj wouj Piman aw nwè nwè nwè Piman aw cho cho cho Piman aw ka brenné Piman miz aw ka chofé tout ko an mwen doudou Ki sa ou mèté adan i pou I ka pike mwen konsa On bon to piman doudou I bon you bonnman doudou I ni on ti gou mirtiy Man pa Jin manje piman konsa doudou Metey adan flakon Pou mwen te parfumé mwen Metey adan zakra jiwomon doudou Pou man pe chofe ko mwen doudou Piman miz Piman miz Se on ras piman ki telman Bon Se on kalite piman Ki ka dérayé moun ki pa save koman kuiziney Piman miz piman miz En Nou dansé doudou On bel bolewo épi piman la sa ki ka voyé mizik asi nou doudou
0
Nov 27, 2019
Nov 27, 2019 at 3:59 AM UTC
Piman miz
Fanm, fanm, o fanm rapadou Boubout mwen, bèsom, kòmansmanm Nan kaye jounalye mwen chak jou Chak jou se pou ou, se jou pa ou Ou se nanm mwen, poto pitanmm Mwen renmen ou chak jou Chouchoum, mwen renmen ou. Bèl fanm, bèl cheri, bèl bote Ou nan kèm tout la jounen Ou okipe nan nan lavi mwen Ou se Princess mwen, gran Majeste Ou se larenn mwen, yon gran sous Fanm, fanm, o fanm dous Oksijèn mwen, bèl dam mwen. Fanm, fanm, kinanm mwen Etwal nan syèl, lalin lavi mwen Ou se yon poupe orijinal, bèl fanm Ou se moun ki konn naje, e rame nan lanm Ou se yon fanm ki byen akonpli nan la Bib Fanm, fanm, o fanm sansib Ou se solèy kap klere palmis mwen an. Wi ou se yon fanm natal fondamantal Anj gadyen mwen, sent vyèj mwen, ala ou bèl Lavi pagen oken sans san ou, chouchou Ou se trezòm, fanm, fanm, espwa mwen Ou se kèm, rèv mwen, nanm mwen Fanm, fanm misterye, mwen damou ou. P.S. Tradiksyon 'Joyous Women's Day' Ki ekri Pa Hébert Logerie Copyright © Mas 2019, Hébert Logerie, Tout dwa rezève Hébert Logerie se otè plizyè liv pwezi.
0
Mar 14, 2025
Mar 14, 2025 at 9:41 PM UTC
Bon Jounen A Tout Fanm
Papa Nowèl te pè pase sou Chanmas Nan lari Pòtoprens. Bal tap tire an mas Tout kote. Anpil moun sere anba kabann Teroris yo kwè chyen nan yon move savann Yo tout kote ak gwo zam ke yo pa fabrike an Ayiti Bandi yo ap touye e terorize tout moun Mèm vye chat ak rat kap kouri nan ravinn Bagay yo grav e danjere nan peyi Dayiti Tonton Nowèl te pè se sak fè kel pat pase Ane sila. Pèsonn moun pa konn kilè ke Bagay sa, dezòd, krim, kanaj sa yo ap chanje Fini. Pate gen mès minwi, tout pòtt legliz te fèmen Bandi ak sapat yo gen gwo zam ki trè chè Ke tonton blan yo bayo kòm kado Nwèl Pou pèp la ka al kreve pi fon nan lanfè Sak pi rèd djab sal ak vye san pwèl Pè al nan simetyè pou al leve moun ke Yo te touye. Se chyen manje chyen Se chat manje chat. Se chyen manje rat Moun antrave nan peyi sila. Se chat Manje rat. Se chyen manje rat ak chat Sa se laraj. Moun pa janm te konn tande Vye istwa sa yo. Kilè ke bagay sa ap fini, chanje Kilè ke kolon oligaka, loksidan e sanzave Sa yo ap kite ti pèp la an repo e kilè Ke ti pèp la ap revolte, kilè, fout kilè Dyaspora a fatige pèdi lajan ak propriete Nan peyi sa. Kilè ke tout teroris sa yo Ap disparèt. Map fout rele anmwey. Yo You, map pale ak ou. I’m talking to you Map fout pale ak ou, wi ak ou Kokorat, zwazo mechan, ipokrit, sanzave Pa fout pale de revolisyon. Sispann reve Ouvri je nou. Wi map pale ak ou tou Pè Nowèl te pè, oken malere e ti moun Pat resevwa oken kado sèl move moun Kap touye e terorize pèp la tap fete. Lapolis Lame ak nèg Loni yo, se kòm si ke yo paka fè plis Se mwens ke yo fè sèlman. Nèg CPT yo touche Gwo lajan, sak nan pouvwa resevwa anpil lajan Nèg yo ap defann pòch, yo pap defann Patri Yo pap pwoteje pèp, yo pap defann Ayiti Ikrèn resevwa gwo kado, gwo zetrenn Ayiti resevwa gwo anbago, wi nou konprann Bandi, teroris, gangstè, loksidan ak olygaka ap vale tèren Gwoup kriminèl yo ap mennen Ti Jezi pat ale an Ayiti, li te pè. Papa Nwèl pat pase Li te pè natirèlman. An nou panse, reflechi anpil jisko printan. P.S. This poem is dedicated to all who are suffering in Haiti. Pèp Ayisyen ak dyaspora a bouke pran imilasyion. Aba la mizè, insekirite koripsyion, krim, injistis, inpinite, diskriminasyon, e inegalite. See translation of ‘Santa Claus Was Afraid to Pass Through Port-au-Prince, Haiti’. Copyright © Desanm 2024, Hébert Logerie, Tout dwa rezève Hébert Logerie se otè plizyè koleksyon powèm.
0
Dec 31, 2024
Dec 31, 2024 at 1:30 AM UTC
Pè Nowèl Te Pè Pase Nan Pòtoprens, Ayiti
Papa Nowèl te pè pase sou Chanmas Nan lari Pòtoprens. Bal tap tire an mas Tout kote. Anpil moun sere anba kabann Teroris yo kwè chyen nan yon move savann Yo tout kote ak gwo zam ke yo pa fabrike an Ayiti Bandi yo ap touye e terorize tout moun Mèm vye chat ak rat kap kouri nan ravinn Bagay yo grav e danjere nan peyi Dayiti Tonton Nowèl te pè se sak fè kel pat pase Ane sila. Pèsonn moun pa konn kilè ke Bagay sa, dezòd, krim, kanaj sa yo ap chanje Fini. Pate gen mès minwi, tout pòtt legliz te fèmen Bandi ak sapat yo gen gwo zam ki trè chè Ke tonton blan yo bayo kòm kado Nwèl Pou pèp la ka al kreve pi fon nan lanfè Sak pi rèd djab sal ak vye san pwèl Pè al nan simetyè pou al leve moun ke Yo te touye. Se chyen manje chyen Se chat manje chat. Se chyen manje rat Moun antrave nan peyi sila. Se chat Manje rat. Se chyen manje rat ak chat Sa se laraj. Moun pa janm te konn tande Vye istwa sa yo. Kilè ke bagay sa ap fini, chanje Kilè ke kolon oligaka, loksidan e sanzave Sa yo ap kite ti pèp la an repo e kilè Ke ti pèp la ap revolte, kilè, fout kilè Dyaspora a fatige pèdi lajan ak propriete Nan peyi sa. Kilè ke tout teroris sa yo Ap disparèt. Map fout rele anmwey. Yo You, map pale ak ou. I’m talking to you Map fout pale ak ou, wi ak ou Kokorat, zwazo mechan, ipokrit, sanzave Pa fout pale de revolisyon. Sispann reve Ouvri je nou. Wi map pale ak ou tou Pè Nowèl te pè, oken malere e ti moun Pat resevwa oken kado sèl move moun Kap touye e terorize pèp la tap fete. Lapolis Lame ak nèg Loni yo, se kòm si ke yo paka fè plis Se mwens ke yo fè sèlman. Nèg CPT yo touche Gwo lajan, sak nan pouvwa resevwa anpil lajan Nèg yo ap defann pòch, yo pap defann Patri Yo pap pwoteje pèp, yo pap defann Ayiti Ikrèn resevwa gwo kado, gwo zetrenn Ayiti resevwa gwo anbago, wi nou konprann Bandi, teroris, gangstè, loksidan ak olygaka ap vale tèren Gwoup kriminèl yo ap mennen Ti Jezi pat ale an Ayiti, li te pè. Papa Nwèl pat pase Li te pè natirèlman. An nou panse, reflechi anpil jisko printan. P.S. This poem is dedicated to all who are suffering in Haiti. Pèp Ayisyen ak dyaspora a bouke pran imilasyion. Aba la mizè, insekirite koripsyion, krim, injistis, inpinite, diskriminasyon, e inegalite. See translation of ‘Santa Claus Was Afraid to Pass Through Port-au-Prince, Haiti’. Copyright © Desanm 2024, Hébert Logerie, Tout dwa rezève Hébert Logerie se otè plizyè koleksyon powèm.
Continue reading...
54
a good writer if you ever wish to be you'll have to practice this deed heed my words a reader you have to be do yourself a favor; go and read i read and write i feel i'm right i read and write you see, i write about maybe wizards or muggles the happiness, sorrows and pain about life, people's struggles i write and read then write again i'm taking a breather they get on my nerves as such shouldn't write either people who don't read as much -------------------------------- dǝodןǝ ʍɥo pou,ʇ ɹǝɐp ɐs ɯnɔɥ sɥonןpu,ʇ ʍɹıʇǝ ǝıʇɥǝɹ ʇɥǝʎ ƃǝʇ ou ɯʎ uǝɹʌǝs ɐs snɔɥ ı,ɯ ʇɐʞıuƃ ɐ qɹǝɐʇɥǝɹ ı ʍɹıʇǝ ɐup ɹǝɐp ʇɥǝu ʍɹıʇǝ ɐƃɐıu ɐqonʇ ןıɟǝ' dǝodןǝ,s sʇɹnƃƃןǝs ʇɥǝ ɥɐddıuǝss' soɹɹoʍs ɐup dɐıu ɐqonʇ ɯɐʎqǝ ʍızɐɹps oɹ ɯnƃƃןǝs ʎon sǝǝ' ı ʍɹıʇǝ ı ɹǝɐp ɐup ʍɹıʇǝ ı ɟǝǝן ı,ɯ ɹıƃɥʇ ı ɹǝɐp ɐup ʍɹıʇǝ po ʎonɹsǝןɟ ɐ ɟɐʌoɹ؛ ƃo ɐup ɹǝɐp ɥǝǝp ɯʎ ʍoɹps ɐ ɹǝɐpǝɹ ʎon ɥɐʌǝ ʇo qǝ ʎon,ןן ɥɐʌǝ ʇo dɹɐɔʇıɔǝ ʇɥıs pǝǝp ɐ ƃoop ʍɹıʇǝɹ ıɟ ʎon ǝʌǝɹ ʍısɥ ʇo qǝ
0
Feb 17, 2017
Feb 17, 2017 at 9:06 AM UTC
Reflection
Yon nouvo Papa Yon nouvo espwa Orevwa Pap Franswa Ki te fè yon bon jòb, bèl bagay kòm yon Gran Klèje Nou tout konnen ke laj pa kwè nan dinasti Nou vini, nou ale epi nou ale tankou yon ti bo Detanzantan, nou bezwen san nouvo Epi natirèlman, li natirèl; Se pa yon krim Novum papam habemus Novum spem habemus Nou gen yon nouvo espwa Nou gen yon nouvo Rwa Yon nouvo lidè pou Legliz Katolik Ankèt la fini, eleksyon an fini, tout kontwovès fini Sa fè plizyè dizèn ane kounye a, peson pa etènèl Dènye Pap yo janti, sansib, intèlijan e inivèsèl Mwen espere pontif sa a pi bon pase tout lòt anvan yo (Fòk nou pa ri) Denye Pap la chita nan syèl la Pou depoze epi siyen tout dokiman li yo kòm sa dwa Kote yon dividal zanj ap chante anba tant diven yo A mwen pa konn si ke yap bwè di ven Mond lan jodi a plonje nan yon sitiyasyon dezastre e malveyan: Manti, krim, koripsyon, ekspilsyon, diskriminasyon ak enpinite Dayè, sa se yon eufemism, se diminye bagay yo Sepandan, lemond antye anvi: Lapè, lapè e lapè Nou vle ke tout move rèv kaba, fini: Enjistis, lagè, ipokrizi, rasis, entolerans ak povrete Novum spem hablemus Novum papam hablemus Nou gen yon nouvo espwa Nou gen yon nouvo Papa Se pou Bondye beni nouvo Pontif sila, lanati ak limanite! Dwa otè © 8 me 2025, Hébert Logerie, Tout dwa rezève. Hébert Logerie se otè plizyè koleksyon powèm.
0
May 13, 2025
May 13, 2025 at 12:11 AM UTC
Yon Nouvo Pap, Yon Nouvo Espwa
oɟ. Ʇı ʇ’uɥɐs ɹɟo puʇǝ ɯɹɟo ıs oɟ ǝʇɥ oɟ. Sɯoɹɟ ɐ ɐɹʍ ɥǝʇ ɐ oıʌǝɹspdp ˙ʇɐɥ ıʇ ؛ǝʞɔıʇɹןs ɟǝןǝubı ǝʍɥʇı ıu ıɥʍʇ ıu ɹɟoɯ. Ǝɹǝpɔʌǝı ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ɥʇǝ bʞuɐsı ɹon ıʇ ”˙ǝɔpɯɔɐɹoʎ uıonuɔɯoɯ ǝɥʇ. Ʇɥǝ ɐɥʇu ’ʇɹɹısǝʍ; Is ıubuɐʍʇ ıu puʇǝ ıu 'ʎǝʇ qɐnǝsɹןɯdʎ ɥʇǝ osɔıdnsuı ʇ’pou ʇןɹǝʇǝ ɐɥʇu ɐ. Ʇɥǝ ǝɥʇ ʇɐɥʇ ıs oɹɐʎɔɔǝpɯ 'qʇoosɥ ǝɥʇ ıs ʇɥʇɐ ǝʇɥ; Ʇsıɥɹ uı pǝnɟɟʇs ǝʇɥ ˙ʇɐɥ ؛ǝʞɔıʇɹןs uıonuɔɯoɯ ɯɹǝo oɹnɥbɥʇ ˙ǝ ǝuʇʇɯʇǝɐs sı ʇɥuɐ ou ʇo ɐ uı. ˙ʇǝɯı ɐɥʇu ıs ʇo oɟ. Sɯoɹɟ ʇǝɥ; Ʇǝɥ oɟ oʇ puɐ. ןɥɟɐ ʍospɹ; ʎɹsnןǝ ɐ ʇןɹǝʇǝ ˙ǝ sı ıʇ puʇǝ ʇɥǝ qɐnǝsɹןɯdʎ ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ןɟıǝǝbu ǝɥʇ ǝʇɥ ɹǝɯo ’ʇɹɹısǝʍ; Is ǝʇɥ; 'snbǝǝʇɹ ɯɹǝo qǝuǝ oɹɐʎɔɔǝpɯ pʎɐ ʇǝɥ; Ʇǝɥ ɔɔʎpɐɹǝɯo ǝʇɥ oɹnɥbɥʇ ɐ ǝʇɥ ǝɥʇ uıɟǝןbǝ; Is ɟǝןǝubı s’ıʇ ʇıɹuɐoǝp ıןuǝ ɹon ”˙ǝɔpɯɔɐɹoʎ ǝʇɥ; 'snbǝǝʇɹ ɥʇǝ sı ɥǝʇ. Ɯɐubǝuı oɟ ɐ ˙ʇɹopıǝ ıןuǝ ɹǝɯo ıʇ; Ǝɥʇ“ ɹɹnʇɹǝuɔǝ ıʇ ɥǝʇ ǝʇɥ ɯɹǝo ɐ oɟ. Sɯoɹɟ ɥʇǝ ǝɐɹ; Ɐ sɥnɔ ɐ ǝɥʇ ؛ǝʞɔıʇɹןs ɯɹǝo s’ıʇ uı ʇןɹǝʇǝ oɹɐʎɔɔǝpɯ ˙uıɥʇu bǝuo. Sı ʍospɹ; ʎɹsnןǝ ؛ǝʞɔıʇɹןs ʇɥuɐ uo ıu ןɥɐɟ uı ʇɐɥʇ bʞuɐsı ıu ʇo ǝɥʇ dɔʎʌɹɐı ɟo uo ɐıpǝ ɔɔʎpɐɹǝɯo ˙ʇɐɥ sı ou ıu ʇı 'ʎǝʇ bǝuo. Sı ʇɥǝ uı ʇıɹuɐoǝp oɟ ǝoɹsɔ ɹɹnʇɹǝuɔǝ ʇɥǝ oɹnɥbɥʇ ıɥʍʇ ɥǝʇ uo ǝʇɥ ʍospɹ; ʎɹsnןǝ oɟ ıbʇɥɹ ǝɥʇ ɥʇǝ ɟo ʇuo; Npʎʇ oɟ ʇɐ qǝuǝ ˙qpɐ. ןpǝɯıp ʇʇıɐʌʎןı; Ʌuıʇbo ɟo uı ɯıןppǝ ɐu ʇʇıɐʌʎןı; Ʌuıʇbo ǝɥʇ oʍʞu ɥʇǝ ɥʇǝ; 'ɐɹʍ oɟ ʇɥʇɐ ʇɥʇɐ ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ɟǝןǝubı sı ɹɐqpo. Ǝןoɥ ʇɐ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp oɟ ʇı ıu ʇo ɹon sbou ɹɹnʇɹǝuɔǝ ǝoǝןdd bɹnsʇǝǝ ıs ǝɥʇ ɹon ʇuo; Npʎʇ ˙ıs obp sı pǝnɟɟʇs ǝɥʇ ןɥɐɟ ɥʇǝ ɐɥʇʍ oɟ oʇ ɥǝʇ sı ʇ’puo ʇıɹuɐoǝp uı ɐ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp ou ʇ’pou ǝʇɥ uı ˙ʇɐɥ ǝɐʌɥ; ʍɐʇɥ ɥʇǝ ɹǝɯo ɐ oɟ. Sɯoɹɟ ǝɥʇ dɔʎʌɹɐı ןɥɐɟ uı sı pǝnɟɟʇs ʇǝɥ; Ʇǝɥ ıs ɹɟo ɥɥʍıɔ uı sןןoʎʍ oɹɐʎɔɔǝpɯ ɹɟo ıʇ ɥʇǝ ɐ ʇo ɹɟo ǝoǝןdd uıonuɔɯoɯ ıs ɥǝʇ. Ɯɐubǝuı ɐ ’ʇɹɹısǝʍ; Is ıs ʇ’pou qǝuǝ 'ʎǝʇ pʎɐ ǝʇɥ ʇǝɥ; Ʇǝɥ oʇ ʍsnɐspʇ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp ɥıɥb ʇǝɥ. Iʇ
0
Nov 26, 2015
Nov 26, 2015 at 10:48 AM UTC
ǝʍɥʇı
oɟ. Ʇı ʇ’uɥɐs ɹɟo puʇǝ ɯɹɟo ıs oɟ ǝʇɥ oɟ. Sɯoɹɟ ɐ ɐɹʍ ɥǝʇ ɐ oıʌǝɹspdp ˙ʇɐɥ ıʇ ؛ǝʞɔıʇɹןs ɟǝןǝubı ǝʍɥʇı ıu ıɥʍʇ ıu ɹɟoɯ. Ǝɹǝpɔʌǝı ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ɥʇǝ bʞuɐsı ɹon ıʇ ”˙ǝɔpɯɔɐɹoʎ uıonuɔɯoɯ ǝɥʇ. Ʇɥǝ ɐɥʇu ’ʇɹɹısǝʍ; Is ıubuɐʍʇ ıu puʇǝ ıu 'ʎǝʇ qɐnǝsɹןɯdʎ ɥʇǝ osɔıdnsuı ʇ’pou ʇןɹǝʇǝ ɐɥʇu ɐ. Ʇɥǝ ǝɥʇ ʇɐɥʇ ıs oɹɐʎɔɔǝpɯ 'qʇoosɥ ǝɥʇ ıs ʇɥʇɐ ǝʇɥ; Ʇsıɥɹ uı pǝnɟɟʇs ǝʇɥ ˙ʇɐɥ ؛ǝʞɔıʇɹןs uıonuɔɯoɯ ɯɹǝo oɹnɥbɥʇ ˙ǝ ǝuʇʇɯʇǝɐs sı ʇɥuɐ ou ʇo ɐ uı. ˙ʇǝɯı ɐɥʇu ıs ʇo oɟ. Sɯoɹɟ ʇǝɥ; Ʇǝɥ oɟ oʇ puɐ. ןɥɟɐ ʍospɹ; ʎɹsnןǝ ɐ ʇןɹǝʇǝ ˙ǝ sı ıʇ puʇǝ ʇɥǝ qɐnǝsɹןɯdʎ ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ןɟıǝǝbu ǝɥʇ ǝʇɥ ɹǝɯo ’ʇɹɹısǝʍ; Is ǝʇɥ; 'snbǝǝʇɹ ɯɹǝo qǝuǝ oɹɐʎɔɔǝpɯ pʎɐ ʇǝɥ; Ʇǝɥ ɔɔʎpɐɹǝɯo ǝʇɥ oɹnɥbɥʇ ɐ ǝʇɥ ǝɥʇ uıɟǝןbǝ; Is ɟǝןǝubı s’ıʇ ʇıɹuɐoǝp ıןuǝ ɹon ”˙ǝɔpɯɔɐɹoʎ ǝʇɥ; 'snbǝǝʇɹ ɥʇǝ sı ɥǝʇ. Ɯɐubǝuı oɟ ɐ ˙ʇɹopıǝ ıןuǝ ɹǝɯo ıʇ; Ǝɥʇ“ ɹɹnʇɹǝuɔǝ ıʇ ɥǝʇ ǝʇɥ ɯɹǝo ɐ oɟ. Sɯoɹɟ ɥʇǝ ǝɐɹ; Ɐ sɥnɔ ɐ ǝɥʇ ؛ǝʞɔıʇɹןs ɯɹǝo s’ıʇ uı ʇןɹǝʇǝ oɹɐʎɔɔǝpɯ ˙uıɥʇu bǝuo. Sı ʍospɹ; ʎɹsnןǝ ؛ǝʞɔıʇɹןs ʇɥuɐ uo ıu ןɥɐɟ uı ʇɐɥʇ bʞuɐsı ıu ʇo ǝɥʇ dɔʎʌɹɐı ɟo uo ɐıpǝ ɔɔʎpɐɹǝɯo ˙ʇɐɥ sı ou ıu ʇı 'ʎǝʇ bǝuo. Sı ʇɥǝ uı ʇıɹuɐoǝp oɟ ǝoɹsɔ ɹɹnʇɹǝuɔǝ ʇɥǝ oɹnɥbɥʇ ıɥʍʇ ɥǝʇ uo ǝʇɥ ʍospɹ; ʎɹsnןǝ oɟ ıbʇɥɹ ǝɥʇ ɥʇǝ ɟo ʇuo; Npʎʇ oɟ ʇɐ qǝuǝ ˙qpɐ. ןpǝɯıp ʇʇıɐʌʎןı; Ʌuıʇbo ɟo uı ɯıןppǝ ɐu ʇʇıɐʌʎןı; Ʌuıʇbo ǝɥʇ oʍʞu ɥʇǝ ɥʇǝ; 'ɐɹʍ oɟ ʇɥʇɐ ʇɥʇɐ ǝɥʇ; Ǝbuıbquıu ɟǝןǝubı sı ɹɐqpo. Ǝןoɥ ʇɐ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp oɟ ʇı ıu ʇo ɹon sbou ɹɹnʇɹǝuɔǝ ǝoǝןdd bɹnsʇǝǝ ıs ǝɥʇ ɹon ʇuo; Npʎʇ ˙ıs obp sı pǝnɟɟʇs ǝɥʇ ןɥɐɟ ɥʇǝ ɐɥʇʍ oɟ oʇ ɥǝʇ sı ʇ’puo ʇıɹuɐoǝp uı ɐ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp ou ʇ’pou ǝʇɥ uı ˙ʇɐɥ ǝɐʌɥ; ʍɐʇɥ ɥʇǝ ɹǝɯo ɐ oɟ. Sɯoɹɟ ǝɥʇ dɔʎʌɹɐı ןɥɐɟ uı sı pǝnɟɟʇs ʇǝɥ; Ʇǝɥ ıs ɹɟo ɥɥʍıɔ uı sןןoʎʍ oɹɐʎɔɔǝpɯ ɹɟo ıʇ ɥʇǝ ɐ ʇo ɹɟo ǝoǝןdd uıonuɔɯoɯ ıs ɥǝʇ. Ɯɐubǝuı ɐ ’ʇɹɹısǝʍ; Is ıs ʇ’pou qǝuǝ 'ʎǝʇ pʎɐ ǝʇɥ ʇǝɥ; Ʇǝɥ oʇ ʍsnɐspʇ ɐup. Ɔɹɐǝɔɯoʎp ɥıɥb ʇǝɥ. Iʇ
Continue reading...
48