(Na)vždy si tu stál
a jemne sa ma dotýkal.
Vtedy, keď naše prsty zostali zjednotené
v nerozpletenom zovretí...
Na deke pod stromom
moja nežná dlaň
hladila tvoj obličaj...
Teraz však pri mojom dotyku,
dotyku nezmenenom ba predsa inom,
odvraciaš tvár.
Strácala by som sa
v myšlienkach na teba...
Keby *** nebol čas, od času svetových odlišností
tak krutý.
A napokon, keď sa tvoja ruka vytratí
ako posledný vánok zo zeme...
Napokon zostanú *** rozorvané objatia.
I wrote this as a sad option how relationship fades out... Hope some of you like it...